Podľa prvých písomných údajov Regetovka vznikla na základe dohody z roku 1597 medzi vlastníkom panstva „MAKOVICA“ a budúcim šoltýsom. Podľa tejto dohody poddanským domácnostiam patrila 20-ročná lehota oslobodenia od dávok zemepánovi. Písomné materiály udávajú, že rodiny sa tu usadili v roku 1597. V roku 1618 šoltýstvo s mlynom a pílou patrilo dvom rodinám. Tie užívali aj pozemky rezervované pre miestneho farára.
Podľa prieskumu terénu a rozvoja výroby (mlyn, píla v r. 1618) sa predpokladá, že obec bola osídlená už okolo roku 1450 náväzne na osídlenie susedných obcí a Regetowa v Poľsku. Potvrdzuje to aj dokument, ktorý bol nájdený pri asanácií starého dreveného chrámu v r. 1887, ktorý udáva, že základy kaplnky dobudovanej na chrám boli 300 rokov staré, teda pochádzali z obdobia okolo r. 1580.
V historických listinách sa Regetovka uvádza aj pod názvami: Regetuvka, Regetnoka a Regetto.
Prví usadlíci Regetovky sa okrem práce v lesoch venovali chovu oviec, rôzneho statku, pálenia uhlia a výrobe šindľov Pre Makovické panstvo.
Písomný materiál z druhej polovice XVI. Storočia uvádza, že novo prichádzajúce obyvateľstvo na Makovické panstvo sa nazývalo Rutenmi (Rusíni). Z toho, i z urbárov zo XVII. Stor. vyplýva, že nastal pokles pôvodného valašského elementu a prevahu nadobudlo rusínske obyvateľstvo.
V ďalšom období sa obyvatelia Regetovky okrem poľnohospodárskej výroby zaoberali financovaním výrobkov z dreva, výrobou plátna, ktoré bolo základom pre zhotovovanie odevov, a obchodnou činnosťou s Galeciou.
Najväčší počet obyvateľov Regetovka dosiahla v roku 1828, kedy tu žilo 358 obyvateľov v 46 domoch.
V období 1980 – 2000 sa vďaka rozvoju turistiky a zimných športov obec začala rozvíjať . Vybudovalo sa tu 5 lyžiarskych vlekov, hotel, parkoviská a obec nadobudla turistický a športový charakter. Obec sa stala vyhľadávaným centrom turistiky, milovníkov bežeckého i zjazdového lyžovania, cykloturistiky a obdivovateľov krásnej prírody.
1920 Pavol Šurkala,
1927 Michal Purdeš,
1930 Demeter Purdeš,
1933 Fedor Zbihlej,
1939 Vasiľ Leba,
1945 Štefan Turok,
1948 Gregor Šurkala,
1949 Demeter Zbihlej,
1950 Demeter Purdeš,
1954 Peter Kuruc,
1962 Ján Zbihlej,
1965 Peter Kuruc.
Od r. 1970 do r. 1992 obec stratila právnický štatút a bola pričlenená k obci Chmeľová. Od r. 1992 jej bol prinavrátený štatút samostatnej obce.
1992 Fedor Zbihlej,
2002 – 2010 František Noga
2010 – 2014 Štefan Malec